V novembri 1989 v československú padol totalitný socialistický režim a vplyvom slobodných zdrojov informácii, počítačov, internetu a smartphonov sa doba posunula šialeným krokom dopredu a už funguje iba jedno príslovie “ čo platí dnes nemusí platiť už zajtra“.
Na Slovensku vznikol ale obrovský problém, síce sa doba posunula ale slovenské školstvo a aj mnohý učitelia sa svojím systémom a zmýšľaním sa zasekli ešte v roku 1989.
Deti dnes čelia veľmi interaktívnej dobe vplyvu, televízií, smarphonov, internetu, počítačových hier a hlavne sociálnym sieťam. Preto je ich už ťažké zaujať ich pozornosť a hlavne, keď sa vo výučbe používajú skoro 30 rokov staré metódy výučby, ktoré sú úplne zastaralé a vôbec nefungujú lebo nezodpovedajú podmienkam dnešnej doby.
Výsledok je taký, že deti sú zo školy frustrované, nebaví ich tam chodiť a stresuje ich. Veľa krát svoje ratolesti musia doma učiť učivo rodičia v ich voľnom čase lebo učitelia počas školy ho nevedia žiakom dostatočne vysvetliť.
Výsledok slovenského školstva je , že školy miesto toho aby deti vzdelávali, inšpirovali a rozvíjali potenciál, tak ich frustruje a vytvára u nich nechuť k vzdelávaniu.
Slovenská republika patrí ku krajinám s najväčším množstvom registrovaných absolventom vysokým škôl na úrade práce.
A mnohý absolventi ktorým sa podarilo zamestnať tak pracujú úplne inom odvetvi ako, ktoré vyštudovali alebo kvôli práci museli odisť do Bratislavi a zahraničia.
Vysoké školy nevzdelávajú vôbec podľa potrieb trhu a toho čo súčasný zamestnávatelia v danom regióne potrebujú. Rektori na univerzitách si svojvoľne otvárajú odbory a výsledok je taký že ročne absolvuje štúdium skoro 1000 politológov a ešte viac sociológov pritom podľa prieskumu na trhu práce sa majú reálnu šancu zamestnať na celom Slovensku maximálne dvaja nový politológovia ročne.
V Banskej Bystrici firmy majú problém nedostatkom vysokoškolský vzdelaných ľudí v oblasti strojárstva, automatizácie, elektrotechniky a programovania. Ale banskobystrická univerzita miesto toho vzdeláva politológov, právnikov, sociológov a ekonómov, ktorý buď skončia na úrade práce alebo za prácou musia chodiť do Bratislavy a zahraničia.
Slovenská vláda maximálne rieši súkromne vysoké školy, ktorým nechce udeľovať akreditácie a pritom tie štát nestoja ani cent lebo štúdium si na nich študenti platia sami.
Miesto toho by mala vláda riešiť niekoľko desiatok svojich štátnych vysokých škôl a Univerzít, ktoré sú na dosť biednej úrovni, vzdelávanie a profesori tam majú veľa krát veľmi veľmi zlú kvalitu mnoho krát vzdelávajú študentov pedagógovia ktorý v živote nerobili v danom odvetvi a nemajú s odborom, ktorý učia žiadne reálne skúsenosti lebo hneď po absolvovaní vysokej školy šli na doktorandské štúdium a potom začali učiť. Tieto vysoké školy absolútne neplnia svoju funkciu vzdelávania do praxe Pritom sú financovane hlavne zo štátnych peňazí – normatív na žiaka a európskych peňazí na výskum ktorý mnoho krát nemá žiadny zmysel.
Dôsledok zlého školstva na Slovensku je, že väčšina šikovných študentov odíde študovať na vysokú školu do Čiech alebo ďalej do zahraničia a drvivá časť z nich tam už ostane žiť v natrvalo a tým pádom Slovensko prichádza o obrovský mozgový potenciál, ktorý by mohol tento štát rozvíjať a posunúť ďalej aby sa tu vyrábali výrobky a služby s vyššou pridanou hodnotou. Miesto toho slovenskou plne upadá a stáva sa iba výrobnou halou Európskej únie bez vývoja.